Deň na Plitvických jazerách

“Toto je kúsok raja”, “To nevynechajte, to musíte vidieť na vlastné oči!”, “A tie farby! Tie FARBY!”, “Tam sa točil Winnetou!”, “A už som spomínal tie FARBY?!”. Pri plánovaní našej cesty do Chorvátska sme boli zo všetkých strán priam zahltení ódami na tento krásny kus zeme a tak sme ho samozrejme nemohli vynechať. Plitvička jezera. Národný park Plitvice (UNESCO) – 16 jazier, vďaka kaskádam aj 140 vodopádov, na rozlohe skoro 200 km2.

Prvý deň našej cesty sme takmer celý precestovali a večer sme dorazili do campu Korana, ktorý je od vchodu do Plitvíc len 6km, preto ho maximálne odporúčam. Mali sme ho rezervovaní už vopred, je priestranný a perfektne vybavený.

Hneď ráno sme sa nemohli dočkať nášho výletu do národného parku, a že to stálo za to! Zatiaľčo bojujem s čerstvo štiknutými vstupenkami, letáčikmi, mapkou, fľašou, drobnými kunami a peňaženkou v rukách, môj veselý chlap s (až) nanukom v ruke sa rozbehne k malému davu fotiacich Azijatov so slovami “Tam je to!”. Keď sa mi uhnú posledné hlavy z výhľadu… Už to vidím, už to počujem, už to cítim. Z výšky sa dívame na vyslovenú nádheru a chvíľu si užívame perspektívu.

Vtom sa na mňa začnú tlačiť “susedia”, pretože zrejme aj oni chcú mať fotku s najväčším plitvickým vodopádom. Po krásnom prvom dojme pomaly prichádza malý otáznik, či nemám cítiť ešte niečo viac? Je to krása, ale je to všetko? Nechcem byť nevďačná, ale kde sú tie farby? Možno tie farby boli predsalen z Photoshopu.

S trochu rozpačitým pocitom schádzame po vyznačenej trase dole k jazerám. Vtedy som ale netušila, čo ma čaká. Vtedy som ešte netušila, aká môže byť príroda pestrá a presvedčivá. A dole to prišlo nečakane, okamžite sme boli do Plitvíc zamilovaní až po uši.

Krása tejto prírody sa nám ale odhaľovala postupne, všade sme si hovorili, že toto už je vrchol a nevedeli sme si predstaviť, že o krok ďalej môže byť ešte krajšia. A vždy bola.. a dokonca tam boli aj “tie farby”.

Takto sme sa rozplývali asi 7 hodín v kuse, z toho asi pol hodinu sme sa sťažovali, prečo idú všetci opačným smerom. Ďalšiu pol hodinu sme zvaľovali vinu jeden na druhého, prečo nepochopil smer trasy. Nakoniec sme sa upokojili tým, že ako tvrdil môj úžasný profesor geografie, praví cestovatelia nechodia vyznačenými cestami a on takto dokonca v Plitviciach našiel oázu orchideí. No, možno to nie je úplne to isté, ale pomohlo nám to sa vysporiadať s touto morálnou porážkou. Aj takéto chvíle však patria k cestovaniu vo dvojici a zvlášť, keď je to spoločný cestovateľský debut.

Všetci mali pravdu. Súhlasím. Áno, je to kus raja, je to nadpozemská nádhera, božské dielo!

Výber trasy

Zdroj: http://www.sankorana.com

Hneď na začiatku sme si vybrali trasu a to tú najdlhšiu, ktorá nám trvala asi 7 hodín. Dalo sa to zvládnuť a navyše sme toho z Plitvíc videli naozaj veľa. Trasa dokonca vedie aj vrcholkami, odkiaľ sú nádherné výhľady. Po okraji parku vedú autobusové trasy, takže ku koncu keď už sme nevládali, len sme sa zviezli tam kde bolo treba. V cene vstupenky je aj plavba parníkom po najväčšom jazere Kozjak, takže to nezabudnite využiť.

Boli ste aj vy na Plitviciach? Ako sa páčilo vám?