Výstup na Borišov z Havranova

Októbrové počasie nám celkom praje, takže sa to snažím maximálne využiť. Hlavne ma to láka do prírody, kde je teraz hrozne moc krásnych jesenných farieb a ešte nie je príliš zima. Tentokrát sme zostali v mojom rodnom Turci a spravili sme si pekný výlet na vrch Borišov.

Vyskúšali sme prístup od chaty Havranovo v Belianskej doline. Prístup sem je z obce Belá-Dulice, odkiaľ je cesta ku chate autom možná s povolením, ktoré vydáva chatár pre ubytovaných hostí.

Z Havranova vedie trasa po zelenej značke uzavretým ale pekným, tichým, farebným lesom, žiadne strmé stúpania…

Veľmi pekná časť je Koliba na Košariskách, ktorá je síce vnútri už zničená ale zvonku je priam rozprávková, ako tak ticho čupí medzi listnatým lesom a lúkou. Vlastne je tu pekná celá otvorená lúka, namiesto lúčnych kvetov sa tu vynímajú suché bodliaky a my sme mali to šťastie, že bola zaliata slnkom.

Už skoro pred koncom vychádzame z lesa a je tu neskutočný výhľad na vrch Ploská (aj tam raz pôjdeme!), a kúsok vyššie konečne po 3 hodinách náš prvý cieľ – Chata pod Borišovom.

Chata s krásnym pôvodným zariadením má tak nádhernú atmosféru, že raz tu chceme určite prespať a užiť si tu hore napríklad východ slnka. Hneď sa tu cítime “ako doma”, oceňujeme miestny humor a samozrejme aj domácu zázvorovicu, odporúčame za odmenu aj na zahriatie!!! Po výstupe nám celkom vyhladlo, takže prichádzajú na rad miestne špecialitky. Kapustnica, hemendex aj klobáska boli top!

2. časť výstupu je od chaty na samotný vrch Borišov, čo je celkom dobrý strmák, ktorý nám trval tak trištvrtehoďku, ale keď som to zvládla ja, tak to asi nebude také strašné 😀 Z vrcholu Borišov (1509,5 m.n.m.) sú krásne výhľady a už tradične keď na horách svieti slnko, hádžem sa do trávy a vyhrievam si bosé nohy, a to je pre mňa taký ten zaslúžený pocit, ktorý hreje podobne ako tá zázvorovica 🙂

Úplne dole sa ešte zastavujeme v Havranove a s horúcim čajom v ruke si uvedomujem, aké je dôležité sa neponáhľať, zvlášť v tejto rýchlej dobe.

Čas síce nespomalíme, ale môžme spomaliť seba…

…aj keby len na ten víkend. Vždy, keď ho využijem na takéto výlety alebo “úteky preč”, cítim sa naplnená a živá, že sa dokonca viem tešiť aj na pondelok a nový týždeň. A to je vlastne nádherný pocit 😉 A ďalší pocit, ktorý si uvedomujem je ešte krajší… to, že po týchto našich krásach Zeme nemusím chodiť sama… a za tých ľudí z celého srdca ďakujem!

Tak čo poviete na takýto výlet? Nepôjdete využiť ešte peknú jeseň v prírode? 😉