Denník Anny Frankovej

Denník Anny je najznámejší denník na svete, ktorý prvý krát vydal jej otec Otto Frank v roku 1947 v Holandsku. Anna Franková si ho začala viesť od svojich trinástich rokov od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944. Židovská rodina Frankovcov v tom období žije v Amsterdame a Anna si užíva svoje trináste narodeniny, kedy dostáva denník, do ktorého si odvtedy zapisuje všetko čo sa okolo nej deje. Bezstarostné chvíle detstva vystrieda udalosť, kedy jej staršej sestre Margot doručia povolanie do pracovného tábora. Rodina je pripravená ukryť sa v sklade na ulici Prisengracht č. 263, kde majú pripravený byt zdieľaný s ďalšou skrývajúcou sa rodinou van Pels a doktorom Pfefferom.

DSCN5102 (2)

Anna píše denník formou listov pre vymyslenú priateľku Kitty a pri čítaní som mala pocit, ako by sa prihovárala práve mne. Každou stránkou a každým listom bola ku mne bližšie a stávala sa pre mňa skutočnejšou. Akoby sedela pri mne na posteli a rozprávala čo včera zažila. Úprimne, myslela som si, že dievča, ktoré sa mi prihovára z rokov 42-44, mi ukáže, akí boli tí ľudia z minulosti iní a ako sme iní teraz my, po dlhých 75 rokoch. Vlastne nie sme. Prekvapilo ma, že vo svojej podstate je Anna rovnaká ako som bola napríklad aj ja v jej rokoch, odhliadnuc od situácie.

Zriedka píše o politickej situácii alebo o historických udalostiach, ako by ste možno čakali v historických dokumentoch. Píše o prítomnosti, v ktorej sa nachádza, aj o jednoduchých veciach, ako je jedlo, spánok, denný režim, knihy, rodinné hádky, nuda, učenie aj bezstarostných veselých chvíľach. Tie sa striedajú so zúfalou skutočnosťou, ktorú opisuje očami dievčaťa až ma to často dojíma k slzám a vtedy čoraz viac nemôžem pochopiť, na čo to bolo všetko dobré.

“…blúdim z izby do izby, hore a dolu schodmi a cítim sa ako vták, ktorému surovo obstrihali krídla a v tme naráža na mreže svojej tesnej klietky. – Chcem ísť von, potrebujem vzduch, potrebujem sa smiať! – ozýva sa vo mne krik.”

Počas tých dvoch rokov sa postupne mení aj jej zmýšľanie, objavuje strach, ten skutočný strach, kedy sa bojíte aj dýchať aby vás náhodou niekto neobjavil, a ten sa strieda znovu s nádejou alebo bezstarostnosťou, keď na chvíľu zabudnete kde ste. Pretože často sa jednoducho “nič nedeje” a život sa musí žiť. Anna je vo veku dospievania, takže jasne vidno z jej písania ako sa mení, dospieva rýchlo a píše o prudkých emóciách a vášni, ale aj o svojich snoch stať sa spisovateľkou. Filozofuje nad životom, nad ľudstvom aj nad láskou, a napriek všetkému sa snaží rozmýšľať pozitívne. V takých chvíľach je to veselé hravé dievča, silné, schopné povzbudzovať ostatných, bojovať za budúcnosť a milovať.

DSCN3470

Z čoho mi bolo najhoršie a z čoho som pociťovala najväčšiu úzkosť, bolo ich čakanie. Vlastne, tá nevedomosť, kedy sa to skončí. Zajtra? O rok alebo o desať rokov?

“Nech sa len rýchlo niečo stane, aj keby mali strieľať, nás už nič nedokáže ubiť väčšmi než táto neistota, nech len už príde koniec, aj keby mal byť tvrdý, aspoň budeme konečne vedieť, či zvíťazíme, alebo zahynieme!”

“… koniec vojny je tak strašne ďaleko, je taký neskutočný, rozprávkový a krásny!” – 5. apríla 1944

Úplné vydanie

Milujem staré knihy, no v tomto prípade oceňujem najnovšie vydanie, ktoré je až o štvrtinu dlhšie ako to predtým. Pôvodný originálny denník označený ako “verzia a” začala Anna ešte v úkryte prepisovať do knižnej podoby s cieľom vydať román – verzia b. Otec Anny Frankovej sa rozhodol, že splní jej želanie a denník vydal v roku 1947 v skrátenej “verzii c”. Bolo to v období, kedy ešte nebolo zvykom písať o téme sexuality, a tiež nechcel poškvrniť spomienku na svoju ženu, keďže Anna k nej často vyjadrovala antipatie, a tak z knihy vypustil celé pasáže.

V súčasnosti existuje Fond Anny Frankovej, ktorý zdedil autorské práva, a rozhodol sa publikovať nové rozšírené vydanie doplnené o pasáže z verzie a a b. Zámerom novej edície, ktorú zostavila spisovateľka Mirjam Pressler, je “sprostredkovať čitateľovi hlbší pohľad do sveta Anny Frankovej”.

Na záver

Určite odporúčam prečítať si Annin denník, či už sa zaujímate o minulosť alebo nie. Možno v ňom nenájdete historický prehľad dejín, ale vžijete sa do kože skutočného človeka, ktorý tieto dejiny zažil. Vžijete sa do skutočného života a pritom nebudete chápať, ako niečo také mohlo byť naozaj skutočné. Kniha vás dojme k slzám a pripomeniete si aké je dôležité poznať minulosť.

“Ak raz ľudia zatúžia pustošiť, zabíjať, vraždiť a ničiť, a kým celé ľudstvo, bez výnimky, neprejde veľkou premenou, bude vojna trvať aj naďalej a všetko, čo sa vybudovalo, vypestovalo a vyrástlo, sa znovu zničí, aby sa potom začalo odznova!”

“Vidím, ako sa svet pomaly, no čoraz väčšmi mení na púšť, počujem čoraz silnejšie biť blížiace sa hromy, ktoré zabijú aj nás, cítim v sebe utrpenie miliónov ľudí, no jednako, keď sa pozriem na oblohu, pomyslím si, že všetko sa znovu obráti na dobré, že aj táto hrôza sa raz skončí, že na svete opäť zavládne mier a poriadok.”

3 thoughts on “Denník Anny Frankovej

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s